Volám sa Emil. V čase, keď som prišiel o takmer celý sluch, som nevedel, čo so mnou bude. Dovtedy som pracoval v kancelárii, neskôr v kuchyni. Ale keď nepočuješ, veľa možností zrazu zhasne.
Zato sa rozsvietilo niečo iné. Chute. Vôňa. Čokoláda.
Možno to znie ako klišé, ale naozaj – keď človek stratí jeden zmysel, začne si viac všímať ostatné. A tak som sa jedného dňa rozhodol, že si vytvorím čokoládu sám. Takú, akú by som si s radosťou kúpil. Bez zbytočného cukru, bez chemických príchutí, s poctivými ingredienciami. Skrátka, čokoládu s príbehom.
Začiatky boli… sladko-trpké
Nepatřím medzi tých, čo si všetko vopred naštudujú. Ja to skôr vyskúšam a až potom zisťujem, čo som robil zle (smiech). Prvé pralinky boli mäkké, topili sa v rukách. Prvá tabuľka sa z formy nedala vybrať. Ale nevzdal som sa. Začal som študovať, skúšať, zlepšovať sa. A keď prvé kúsky začali chutiť aj mojim známym, niečo sa vo mne pohlo.
Nie som cukrár. Som Emil.
Moje čokolády nie sú z fabriky. Neprídu v lesklej krabičke. Ale zato v nich nájdeš príbeh, poctivú prácu a kus mňa. A to je niečo, čo sa nedá vyrobiť na páse.
Každý kúsok vyrábam ručne. Používam belgickú a latinskoamerickú čokoládu, niekedy aj ovocie zo záhrady. Nie preto, že je to trendy, ale preto, že mi to dáva zmysel. Chcem ponúknuť ľuďom niečo skutočné.
Čokoláda mi dala nový zmysel
Hoci mám sluch len na dve percentá, vnútorný hlas počujem stále. Ten mi hovorí, aby som robil to, čo mi robí radosť a zároveň tým robil radosť druhým. Dnes mám stovky fanúšikov, ktorí si odo mňa objednávajú čokolády ako darček, sladkú odmenu alebo len tak – pre potešenie.
Mám sen…
Raz by som chcel mať vlastnú čokoládovú dielňu. Takú, kde budú pracovať aj iní ľudia so zdravotným znevýhodnením. Miesto, kde sa bude tvoriť čokoláda s príbehom, pokojom a rešpektom.
Ak si si niekedy povedal, že niečo nezvládneš, možno práve teraz je ten čas, aby si si to rozmyslel. Ja som to tiež spravil. A dnes vyrábam čokoládu, ktorú môžeš ochutnať aj ty.